Blázinec

Nie som letný typ človeka, naozaj. Mám radšej chladné dni, sedenie pri okne s kakavkom v rukách a sledovanie vločiek ako pomaly padajú na zem a tvoria krásnu bielu plachtu a zakrývajú nedostatky sveta. Dnešok bol však výnimočný. Netuším prečo. Presedela som si v škole peknú kôpku hodín, polovica ľudí od únavy spala, druhá znudene sledovala tých bláznov, čo neustále naivne veria, že ich všetci nadšene počúvame a píšeme si každé ich slovo. Nieže by mi to všetko vadilo, jasné, škola je o tom, je to proste nuda! No dnes ma asi prvý krát v živote dokázalo čosi takéto rozosmiať. Odhrnula som si žalúzie pri našej krásnej popísanej lavici, a hneď som to pocítila. Bolo to ako jemné pohladenie na tvári, ako odmena za to školské utrpenie, ako vykúpenie z tohto života. Cítila som sa ako vymenená! Tie lúče, na ktoré vždy tak pracne nadávam mi dodali energiu dožiť aj ostatné hodiny. A tak som ako blázon opäť rozdávala úsmevyXD. (ale tentokrát len tým, ktorí si to aj zaslúžili!) Takže drahí blogeri, ďalší úsmev je pre vás :))