Chcem vedieť...
Ako zmyť z duše žiaľ?
Ako vymazať spomienky smutné?
Ako zabrániť, aby ma dakto preklial?
Ako zabudnúť na myšlienky blúdne?
Ako sa nestratiť na cestách životom?
Ako nepadnúť na zem tvárou?
Ako sa neutopiť ľudským potom?
Ako sa neudusiť čiernou kávou?
Ako nestratiť cieľ spred očí?
Ako odhodiť šať vlčí?
Ako sa premeniť v človeka bežného?
Ako nestratiť niekoho cenného?
Ako nájsť zmysel v živote tomto?
Ako zistiť, či ja som to?
Kto odpovie na otázky ťažké?
Kto uľahčí myšlienky moje?
Kto unesie pohľad smutných očí?
Kto umlčí v mojej hlave boje?
Kto zachráni tie duše tak smutné a blúdne?
Kto povedie cestu na životnom koči?
Kto chytí ma za ruku a ukáže smer?
Kto prinesie mysli vytúžený mier?
Kto oslobodí princeznú uväznenú v srdci?
Kto prepusti na slobodu dieťa túžob?
Kto nepovie čo chce, a tupo mlčí?
Viem, že ty to dokážeš
Jemne rany lásky do môjho srdca režeš
Rany, čo nebolia, čo nekrvácajú
Tie, ktoré sú šťastné a dobre sa majú
Tie, na ktoré treba myslieť stále
Lebo nie sú bolestivé, nie sú malé
Tie vyčarujú úsmev na tvári
Ako keby sme boli ešte malí
Hrali sa na piesku a zabávali
A predsa nie sme deti
Veď čas predsa rýchlo letí
Ľúbiť sa smieme
Na otázky zradné odpovedať si vieme
Otázky z hlavy vyfúkneme
Zahodíme temnoty tiene
Svetlo zažiari v mysli a vyčarí deň
Všetko zlé sa zmení na škaredý sen...
Komentáre