Blázinec

Pamätáš sa, čo si vravel?

Čo si sľúbil, čo si ľúbil?

Sľuby sa vyparili ako mláka,

ako more, ako láska...

Slnko zapadlo za hory,

kdesi v diaľke však stále horí

ako srdce doráňané,

vytrhnuté, zahodené.

Prišla noc tmavá,

dlhá, pustá, tak krehká.

Hviezdy sa báli svietiť sem

do môjho okna plného zmien.

Mesiac bál sa môjho smútku

radšej išiel pásť svoju žiaru na lúku

za lesom dávno zabudnutým,

pominutým, strateným.

Vieš, čo ma teší na noci temnej?

Vieš, čo ma teší na rutine dennej?

Zmena túžená prišla nečakane.

Ráno vyjde nové Slnko a vietor čerstvo zavanie.