Blázinec

„Cŕŕŕn! Cŕŕŕŕŕn!“ zazvonil mobil. Známe číslo blikalo na displeji a neodbytne si vyžadovalo pozornosť jedinej osoby, ktorá bola v miestnosti. Bola už hlboká noc, a on ležal vo svojej mäkkej posteli. „ČO JE?!“ neochotne zdvihol telefón. „Ale nič...“ odvetil nežný ženský hlas a znova nastalo ticho. Zložila. Pokúšal sa jej dovolať, ale bolo viac než jasné, že mu to nezdvihne. Obliekol si staré džinsy a fľakaté tričko a vybral sa von. Vedel presne, kde ju nájde. Poznal ju lepšie ako chcel. Vôbec ho neprekvapilo, keď ju uvidel schúlenú sedieť na lavičke v parku. Ticho tam vzlykala. Hlavu nezdvihla ani keď si k nej sadol a začal ju hladiť po ramene. „No tak... Čo sa stalo?“ opatrne sa opýtal, no odpovede sa nedočkal. Ona len jemne potriasla hlavou. Po chvíli zdvihla hlavu. Síce mala uslzené oči, stále bola nádherná a vyžarovala z nej tá očarujúca iskra. Natiahla svoje nežné ruky a chytila ho za líca. Uprene mu pozerala do očí ako keby mu z nich chcela niečo prečítať. V skutku, chcela. Chcela vedieť, či ju má naozaj rád. Zavrela oči a pomaly sa približovala. On sa nebránil, privrel oči. Jej hlava však padla na jeho rameno a tuho ho objala. „Prepáč. Ja... nechcela som...“ vykoktala zo seba. On však nechápavo hľadel do tmy, tuho ju objímal. Mal ju na dosah, a predsa vedel, že nesmie. Keby sa to stalo, trpeli by obaja ešte viac. Chcel ju však viac ako hocičo na celom svete. Srdce mu bilo tak rýchlo a nahlas, až sa bál, že mu vyskočí z hrude. Už bola určite aspoň polnoc. „Mali by sme ísť...“ navrhol, i keď to sám vôbec nechcel. Stále tam sedeli v objatí. Hladil ju po vlasoch a cítil, ako aj jej srdce bije ako splašené. „Ja nechcem. Takto mi je dobre.“ Zašepkala mu do ucha. „No dobre. Poď so mnou, pôjdeme k nám. Dnes som sám doma.“ Neochotne vstala. Išli vedľa seba a jej malá rúčka vkĺzla tíško do jeho ruky a pevne ju držala. Celou cestou na seba ani nepozreli, neprehovorili ani slovo. Jeho byt na druhom poschodí bol naozaj úplne prázdny. Ona sa slušne vyzula, sadla si na gauč a on jej doniesol šálku horúceho kakaa a známe ružové pilulky proti bolesti hlavy. Čoskoro zaspala. Keď sa nadránom zobudila, bola prikrytá modrou dekou a vedľa nej podriemkaval aj on. Zakryla ho dekou a potichu odišla.