Spomínaš na deň, kedy sme sa zoznámili?
Ja viem, viem, promile v krvi nebolo nulové a ručičky hodín sa nám pred očami divne mihotali. Smiala som sa.
Aspoň myslím.
V ten večer mi bolo všetko vtipné. A bolelo ma brucho. Spýtal si sa ma aspoň 10krát, či chodím na našu školu. A neveril si, keď som po desiaty krát súhlasne kývla hlavou. Cigareta pomaly dohárala, a Anička ma ťahala dnu. Alebo ja ju?
Neviem presne.
Chcela som sa hýbať. A zrazu si bol aj Ty vo vnútri, niekde poblíž nás na parkete. A ja som sa na teba usmievala.
Aspoň myslím.
Ale chcela som sa na teba usmievať, vtedy som nevedela prečo. Dnes už chápem. Teda, dnes chápem väčšinu tých vecí, čo som ti vyviedla.
Aj to, ako som ťa dohrýzla. No, áno, bol to Aničkin nápad. Ale keby si nebol obeťou Ty, nesúhlasím.
Spomínaš aj na prvú RPčku? "Pamätáš si na mňa?"
Jasné, že som si pamätala. Veď sa mi s tebou snívalo. Ale to nevieš doteraz. Že si zaberal trištvrtinu mojich myšlienok, a ja som si nebola istá prečo.
Týždeň na to sa oslavovalo. Dostala som najkrajší darček, aký sa len dalo. Dostala som Teba... no dobre, obrazne povedané.
Aspoň myslím.
Ale ja som ti to už povedala. Som majetnícka.
V ten večer som nevedela rozlíšiť sen od skutočnosti. A potom pustili tú pieseň. Ty vieš ktorú. A prebral si ma ako princeznú z rozprávky sladkým bozkom na pery. Teda. Skôr vínovým. Ale to nevadí, aj to sa ráta.
A ešte čosi som ti povedala, veľa krát. Tak by si to mohol aj vedieť. Ale rada ti to opakujem.
Teda...
Ak ti to neprekáža.:)
Milujem ťa. Z celého srdca. Ďakujem, že si. Že si pri mne, pomáhaš mi, a dodávaš mi životnú energiu a chuť ísť ďalej aj v tých najťažších momentoch. Ďakujem za tvoje rameno, ktoré tu je vždy pre moje slzy...
A nezabudni, tým zlomeným kľúčom si sa vymkol v mojom srdci. Navždy. Náhradný už neexistuje. A zámku meniť neplánujem.
A teším sa na ten trojposchodový dom s bazénom a deťmi.:) Lebo ja si to naozaj viem predstaviť.
Komentáre