Blázinec

Stalo sa to asi tak pred hodinou. Normálne že ma naštval ešte aj môj vlastný blog, lebo nešiel.
A tak som si povedala: "Čo sa tu ja budem endiť! Balím kufre a idem na Mars!" A veru som tak aj učinila. Zbalila som kufre, a hneď som nasadla na prvú kozmickú loď ktorá smerovala na Mars.
Ja že tam reku bude sranda alebo čo. No v lodi boli len samí suchí ľudia, ani pol vlasu by som im nedala do ruky, tak sa mi nepáčili. Keď som vystúpila, sklamane som sa rozhliadla. Naokolo len kopa červených šutrov a prachu, čo ma dusil. Hneď som z tašky ťahala inhalátor proti mojej astme, aby som neskapala. No som sa teda vybrala pohľadať dáky ten hotel,motel,penzión, či jak sa to sakra volá... No a veru, jediné čo som našla bola jaskyňa, 50metrov do podzemia, kde žiadali viac ako 100euro na noc. A to už si čo myslia? Že kde to sme? Na Hawaii?! Tak som sa znova akurát tak rozzúrila.
Po úpornom uvažovaní som sa radšej vybrala späť domov na milovanú planétu Zem. Keď som otvorila dvere bytu a zdupkala do svojej izby tak, aby ma nikto nevidel a nekládol zbytočné otázky, kde som bola, škaredo som sa zadívala na svoj notebook. Reku toto hovado ma nebude endiť, že mi ani vlastný blog nespustí. Tak som ho agresívne zapla, naťukala tam známu adresu a čakala...

chššššššchššššššš....
prebieha prenos dát...
pripája sa...
chššššššššchššššššš...
a nič...  

hm... rozhliadnem sa zhora-zdola po izbe... a našla som kameň úrazu.
Povytiahnutý kábel do modemu na internet. AHA! Vyhrala som!
Zasunula som kábel, spustila môj domov a napísala tento článok...