Všade bola krv. Na stenách, na zemi, na stole, na kresle, dokonca aj na tom plyšovom medvedíkovi, ktorého jej kúpil na Valentína. Aký neosobný darček. Ticho prehlučovalo jemné kvapkanie sprchy. Prúd vody jemne hladil jej bledú pleť a havranie vlasy. Užívala si kvapky vody, ktoré pomaly padali a zmývali z jej tela krv. Olizla si očné zuby a v duchu sa zasmiala. Zhlboka sa nadýchla, posledným kvapkám dovolila pohladiť svoje líca a zastavila sprchu. Vyšla von, ale nesiahla po uteráku. Prešla do kuchyne, a vzala do ruky šálku s kávou. Pomaly odpila, a hneď ju vypľula späť.
"Ach, už je studená." povedala znechutene. Tá káva, bola posledná vec, ktorú spravil.
"Aj tak mi nikdy nechutili tvoje kávy. Nešlo ti to. Vlastne... viac vecí ti nešlo." Pohľad uprela na zohavené telo v predsieni.
"Drahý, tváriš sa, ako keby ti niekto vysal život z tela." a zasmiala sa na súkromnom vtipne. Čierny humor. Čierne vlasy. Čierne oči. Čierna duša.
Zdvihla sa z kresla a prešla pomaly k telu. Kvokla si, ruky zopla okolo svojich kolien a pohladila nemú tvár. Stále sa usmievala, mierne šialeným, a predsa zvodným úsmevom.
"Keby si mi veril, že som upír, mohli sme sa tomuto všetkému vyhnúť. Ale nie... TY si potreboval dôkaz, inak by si ma poslal k psychiatrovi. Ja som ti to nechcela ukázať takto. Ale je to tvoja vina, veď uznaj. Ale čo ti tu budem rozprávať, tebe to už je asi jedno. Aspoň pozdrav môjho ocinka v pekle. On je ten veľký s tými rohami. Viem, že ho vidíš, a že ma ešte stále počuješ." pobozkala mu líce, a olizla krv na hrudi.
"Škoda, že som nevedela skôr, akú máš dobrú krv. Nezahadzovala by som s tebou 2roky zo svojho večného života." znova sa zasmiala. Vstala od mŕtveho tela svojho niekdajšieho priateľa. Alebo aspoň jedného z mnohých, ktorých mala len pre potešenie a spestrenie voľného času. Vošla do spálne a začala sa prehrabávať v šatníku. Vytiahla veľkú cestovnú tašku a začala do nej pokojne ukladať svoje oblečenie. Ružový sveter od jeho starej mamy znechutene odhodila, a na posteľ si úhladne pripravila obtiahnuté čierne šaty. Obliekla sa, a s úsmevom na perách odišla z bytu.
"Ďalšia etapa za nami. Čo príde ďalej?" spýtala sa samej seba, keď čakala na upršanej ceste na taxík s cigaretou v ústach.
Komentáre