V polnočnom mesačnom svetle
Vyberiem sa na prechádzku
Na opustený cintorín
Za zabudnuté Mesto snov
Anjeli sa tam bijú večne
Duše mŕtvych sa tam hádajú
Prechádzam sa medzi hroby
Ticho zbieram pierka z krídel
Biele ako sneh a predsa
Tak poškvrnené
Po špičkách prechádzam
Okolo obhorených sviečok
A hľadím vôkol seba
S otázkami v srdci
V tom anjel krásny
Zletí priamo z nebies ku mne
Krídla jeho zahalia ma
Bojím sa, no nekričím
Odvedie ma do neba
A spraví zo mňa kúsok seba
Premení ma v bytosť večnú
A ja rozprestriem krídla nové
Čo mi Boh nadelil v Súdny deň
Krásne biele
Krídla?
A načo sú mi?
Ach už viem!
Odpoveď je predsa jasná!
Priletím na zem ako šíp zlatý
Prídem tam, kde sú moji milovaní
Ich ochránim pred záhubou
Im budem ochranný štít
Len za veci
Drobnosti
Maličkosti
Ktoré pre mňa robili
Keď sa celý svet chrbtom obrátil
K anjelovi skrytému
V srdci svojom...
![]()

Komentáre
Raven
viem,ze to tak vyznie
Raven
Som rada, že si zase plná optimizmu :)
svet potrebuje krásno
toto je peknéééé
..aj obrázoček nežný...