Blázinec

Prečo sa prispôsobujeme hodinám? Sú neobjektívne a každé ukazujú iný čas.

Prečo máme spať, keď svieti mesiac? Veď noc je najkrajšia časť dňa! Len vtedy sa stretá sen s realitou!

Prečo neexistuje konsenzus? Taký dokonalý pojem, ktorý vznikol dávno, a hádam nikdy nefungoval 100%?

Prečo vlastne toľko ľudí číta blogy? Majú veľa voľného času? Nudia sa? Čakajú a nemajú čo robiť? Skutočne ich zaujíma každá myšlienky každého bloggera?

Prečo sme takí egoistickí? Prečo keď vidíme dáky ohľaduplný, ochotný čin, pozdvihneme jedno obočie s myšlienkou: "Toto by som nikdy neurobil."?

Prečo sa nad tým zamýšľam? Možno zabiť čas. Niečo si dokázať. Nájsť odpovede na to nekonečné množstvo otázok, čo mi víria v hlave bez toho, aby som to chcela. Možno...

Totálny reset. Vypnutie. Vymazanie prebytočných súborov, priečinkov, odkazov, položiek. Otázok. Odpovedí. Skutočností. Ohavností. Nepríjemností. Prebytočností.
Možno len to je to, čo by potreboval môj mozog.
Alebo pokoj od reality? Neviem.
Vypnúť.
Ale nie v noci.
Cez deň.
V noci svieti mesiac. A hviezdy. A tie sú prekrásne.
Reset.
Ako v počítači.
Škoda, že to nejde.
Škoda, že sme ľudia.
Vlastne nie!!!
Potom by sme nevideli mesiac!
Nebola by láska.
Nebol by život tak krásne zmyselne nezmyselný a my by sme boli tak bezradne stratení vo svojich bezduchých myšlienkach a teóriách. Počítačových algoritmoch. Deriváciách. Programoch. Vzorcoch.
Nikdy som nemala rada matiku.
I keď...
Viem čo, viem čo!
Úsmev to vyrieši.
:)
A bozk zapchá ústa.