Blázinec

"Lietajú."
"Samozrejme, motýle predsa vždy lietajú."
"Ale tieto tak krásne. Jemne sa trepocú vo vzduchu a snažia sa prežiť. Len o to im ide.Chcem ich chrániť. "
"Všetky? "
"Ani nie. Stačí toho jedného. "
"Kde?"
"Nevidíš? Ten, čo letí tak krivo. Má asi niečo s krídlom."
"Prečo práve toho? Veď tu máš milión ďalších motýľov."
"Ale ten sa mi páči."
"Nebodaj si sa zamilovala!"
"Áno. Zamilovala som sa do toho motýľa."

Vyliečila som mu krídlo a on mne srdce. Ale stále ho chcem chrániť. Toho jedného krásneho motýľa. Nechcem aby mi uletel, a nechcem mu opäť lámať krídla. Chcem len, aby bol môj, aby ma tiež miloval. A aby bol šťastný... so mnou.

"Čo ak ho nechcem pustiť späť k ostatným?"
"Si normálna? On predsa potrebuje voľnosť!"
"Ale ja ho chcem len pre seba. Chcem, aby to bol Môj motýľ."
"Ak ťa aj on miluje tak ako ty jeho, vráti sa."
"Čo ak zablúdi na ceste?"
"Na ceste do srdca sa nedá zablúdiť."
"Čo ak mu niekto zlomí krídla?"
"Tak sa k tebe vráti a ty mu ich opäť vyliečiš."