Blázinec

Dozaista každý z vás pozná tú reklamu, kde si dievčina zlomí nohu, má ju mesiac v sadre a po mesiaci jej lekár dá sadru dole a ona má stále hladké nohy. (Vynecháme detail, že nasledovne ho celou silou kopne tam, kde ho to isto bolí najväčšmi...:)) No a tak aj malinká Raven zatúžila po hladkých nohách. Myšlienka, že sa na 4 týždne zbavím žiletiek ma celkom tešila. V piatok po škole som si zapochodovala do drogérie a kúpila tie pekelné veci. Bola som pripravená na bolesť akých koľvek rozmerov. Dokopala som sa voskovať si nohy až dnes. Tak som si rozložila uterák na postel, aby som tými pásmi nezacapkala deku. Najprv som prvý pás chvíľku jemne šúchala medzi rukami, potom prilepila o nohu, zatlačila a čakala. Pekne podľa návodu. Po čase som usúdila, že pásik treba aj strhnúť. Prudkým pohybom som ho ztiahla z lýtka. Moje oči zaplnili slzy a mala som chut kričať. Okrem toho, že polovica chĺpkov ostala na svojom mieste, dokonca sa mi na troch miestach zrazila krv, z čoho mám modriny ako keby som sa skotúľala zo schodov. Síce to nebolí, ale vyzerá to odporne. Áno, reklama je krásna, a dievčine v nej budem doživotne závidieť, ale ja si radšej zostanem pri dennom žiletkovom rituále, pri ktorom sa preleje mierne množstvo krvi, ale aspoň nie sú modriny a toľká bolesť.