Blázinec

Všetko sa začalo dávno. V januári. Keď mi jedna zelenooká Baška napísala čosi o Paríži. A ja som zo srandy strelila, že chcem ísť tiež. Vtedy ma ani vo sne nenapadlo, že by sa to skutočne zrealizovalo. Ale veru, stalo sa.

21.7.
Nasadli sme okolo 10 do nášho krásneho lietadla.

Let trval asi 2hodiny. Pristáli sme v slnkom zaliatom Paríži na letisku Orly, kde sme si stopli 2 taxíky a za nekresťanské peniaze sme sa odviezli do našej vzdialenej ubytovne. Naše unimobunky bez hviezdičiek nám najprv na jazyk prisunuli množstvo expresívnych výrazov, ale nakoniec sme si uvedomili, že sa nemôžeme sťažovať, a za tú cenu sme sa uskromnili. Veď išlo len o prespatie a najedenie sa, čo by sa dalo aj pod šírim nebom. A tu sme mali aj sprchu!:D

Po vybalení do neexistujúcich skríň sme sa rozhodli otvoriť náš výlet skoro symbolicky. A to výletom na svetoznámu Eiffelovku. Po veľmi dlhom blúdení v metre a lístkovom konflikte sme sa dostali k tej krásavici a poriadne sme sa s ňou vyfotili ako typickí turisti.:)

(áno, do tej fontány sme sa potom prasli a ako deti vykúpali:D)

Na ceste na ubytovňu sme blúdili. Opäť. Na izby sme došli o štvrť na tri nad ránom, zničení a unavení. Zaľahli a spali sladko a zabite.

22.7.
Mŕtvolne sme vstali, unavene sa naraňajkovali a opäť zbalili. V tento ďalší celkom pekný, slnečný deň nás čakala ďalšia túra po neodolateľných pamiatkach. Veď predsa na to sme tam boli. Aby sme spoznali kus sveta:) A veru, v Paríži toho bolo hodne na spoznávanie.
Nevyhli sme sa ani chrámu Notre Dame. Victor Hugo by nám to nikdy neodpustil, a to sme nemohli dovoliť!

Neobišli sme ani Louvre a hlavnú hrdinku tohto múzea, Mona Lisu. Je to presne, ako sa všade hovorí a píše. Vo veľkej miestnosti stojí uprostred samostatná stena, za ktorou je táto krásavica zasklená. Od ľudí ju delí ochranná páska natiahnutá tak 2-3 metre od nej a 2SBSkári, ktorí sú schopní vraždiť, ak by sa k nej niekto priblížil o milimeter bližšie.

Po tomto skvostnom zážitku celej budovy Louvre, a všetkých obrazov a exponátov sme sa vybrali okuknúť Víťazné oblúky. Prečo preboha píšem v množnom čísle?! No, možno ste to vedeli, že sú dva. Starý a nový. (Ja som to nevedela, musím sa priznať:D)

A unavení odpochovali na našu ubytovňu:) Ale tentokrát sme nezablúdili!

23.7.
Hovorí vám niečo film Amelia z Montmartre? NIE?! PREBOHA!!! Tak šup šup hľadajte na nete, alebo medzi DVDčkami, hocikde, a nenechajte si tento prekrásny fantazíjny romantický film ujsť!
My sme veru film videli, a preto sme si prezreli aj ulice rúšného Montmartre. Množstvo lacných obchodíkov so suvenírmi učarilo hlavne našim ženským očkám, z čoho neboli dvaja naši chlapi bohvieako nadšení, ale vedeli, že sa nemôžu spyknúť. Ženská presila všetko rieši!:D

Bazilika Sacre Coeur mi učarila viac ako Notre Dame. Nie som nejaký náboženský fanatik, ale... Vošli ste dnu, všade ticho, ľudia sa modlili, a s úprimným obdivom som vypla veru aj ja foťák a na chvíľu sa usadila do drevenej lavice, a obdivovala krásu tohto chrámu.

Moulin Rouge nás lákal už len vďaka svojej svojskej reputácií. Uvažovala som, či si nejdem privyrobiť, ale nakoniec som si to rozmyslela, veď predsa doma na mňa čakal niekto, kto ma miluje. Tak na čo?:)

Po návšteve Národného divadla a obchodného centra Lafayette sme sa zdrvení vybrali opäť len pospať. Po ceste sme si kúpili po plechovke piva, ktoré sme dorazili na drevených lavičkách na terase, a ako šťastní slováci išli spať.

24.7.
Veď sme predsa stále deti. Aspoň toľko sme si povedali, a šiesti z ôsmych sme sa vybrali na miesto, po ktorom prahne každá detská duša. Plné vrecká peňazí na neľudsky drahé vstupné sme obetovali s frflaním, ale vedeli sme, že deň strávený v Disneylande nám za to bude stáť. A veru, nemôžem povedať, že to ľutujem.
Ako povedala Evina:"Keď sem prídem raz so svojimi deťmi poviem im toto: ,Deti, zaplatila som vám nekresťanské peniaze na vstupné. Do konca života odomňa nič nechcite!´"

Neuveriteľné dráhy, prekrásne prostredie, stromy, pri ktorých sme stáli a uvažovali, či sú naozaj umelé, alebo nám len šibe. Proste krása. Naozaj, ak budete v Paríži a mať zbytočných 62 eur na vstupné na osobu, neobídte toto miesto, neoľutujete to. Ani vaše ratolesti. A veru, aj tí starší si prídu na svoje a vychutnajú si deň zábavy vo svete fantázie:)

25.7.
V predposledný deň nášho "školského zájazdu"- ako to pomenovala Barborkina mamina- sme obdivovali honosnosť Verseilleského zámku a záhrad. Veru, chcela by som byť žena Ľudovíta XIV. a žiť v toľkom luxuse:D

26.7.
V našich nových tričkách ,I love Paris, ´(alebo čosi na ten štýl) sme sa vrúcne rozlúčili s našou ubytovňou a odobrali sa na letisko Orly. Presedeli sme tam celý deň, keďže let sme mali mať o 20:10, a nakoniec sme ho mali 21:25, vďaka problémom Sky Europe Airlines. A s batožinou sme už nemohli ísť omrknúť finále Tour de France na Champs Elyssés.

Zdraví a šťastní sme prišli domov, a to nám bolo hádam všetkým hlavné. Na letisku nás už netrpezlivo čakali naši rodičia. Moja maminka bola natoľko zlatá, že prišla aj s mojím zelenookým, a tak som ich so slzičkami v očiach vyobjímala a nasadla do auta domov.

A tak veru,užite si aj vy všetci leto v dákej destinácii, či už pri mori alebo pamiatkach. Každý má to svoje.
Pekný deň drahí bloggeri:)