Blázinec

Hľadám to, čo už neexistuje To čo vymrelo, čo dávno nie je Som posol temnoty a sklamania Preto ma všetci odsudzujú a hania Nechápu že temnota je viac Ako slnko, hviezdy či mesiac Nikto nerozumel mojej ceste Keď som kričala: „Diabli, kde ste?!“ Pozerali na mňa ako na blázna Vraj som bola príliš tvrdohlavá a rázna Ukazovali na mňa prstom a vraveli Aby ma inkvizítori upálili Vraj bosorka... hej! Nepochopili udalostí dej Bali sa, že prinesiem skazu Vraj som hanba pre ľudskú rasu... Tí ľudia sa asi nevideli v zrkadle Sedeli si vo vysokom sedle A pozerali sa zhora na všetkých Na bohatých, chudobných, dobrých či zlých Zabudli však na detail drobný Neboli tejto pozície hodní Mali tam sedieť ľudia srdca šľachetného Diablovi poslovia, pána zabudnutého Tak som ich zabila, bolo to jednoduché Ľahšie ako zlomiť rákosie suché Ľahšie ako prekonať chorobu smrteľnú Ľahšie ako poraziť šelmu živelnú Čakáte čo bude ďalej? Čakáte ódu na príbeh dievčiny mladej? Sklamem vás, a to ja rada Byť básnikom je psychická vada Avšak... Skúste si domyslieť príbehu koniec Poradím vám len, že na pohreb treba aj veniec A hrob bol už len jeden, a to malý Len popol jednej bosorky tam dali.