Ako som sa pokúšala vyplakať si dušu
23.05.2008 17:30:03
ale nešlo to kvôli svalovici...
Občas tak rozmýšľa, že ak Boh naozaj existuje, nemá ma rád. Neviem síce, čo som spravila, ale ak je to jeho vina, naozaj mu veľmi pekne ďakujem.
Poznáte ten pocit, keď ste šťastný? Máte v sebe tu malú euforickú iskru, pohľad malého dieťaťa, ktoré dostalo kilo obľúbených cukríkov na narodeniny a mate chuť usmievať sa. Vtedy si nevážite nič, ale ste šťastný, že to je také, aké to je. A v tom príde deň, kedy sa začne všetko rozpadať ako domček z karát, a stojíte opäť na začiatku.
Je fakt hlúpe zvaľovať to na ten deň, ale myslím, že moja domček sa začal rúcať keď som stratila to, čo som si nikdy nevážila. Brala som to ako samozrejmosť, neverila som, že by som to stratila. A tak ten deň prišiel. Rodičia sa rozviedli. (Asi aj preto má môj blog názov „The Wheat house“- sirotinec. Aj tam je lepšie ako TU.) Odvtedy je existencia v tomto dome ako na mínovom poli. Čokoľvek spravím, čokoľvek poviem, niekomu to nevyhovuje a tak sa na mňa len kričí. Výborná výchova pubertálnej dievčiny. Gratulujem drahí rodičia.
Azda je normálne, že nechcem tráviť svoj čas v zákope medzi dvoma znepriatelenými tábormi. Ako každý normálny človek by som si aj ja raz za čas rada zašla s KAMARÁTMI von. V poslednej dobe však čoraz viac zisťujem, že asi som sa mýlila... Takže sa cítim tak sama ako už veľmi dávno nie. Nenávidím pocit, že som sa sklamala. A nielen v sebe. Tento krát som sa sklamala v ľuďoch naokolo mňa. Opäť raz teda prišiel čas na poplach a vytvorenie ochranného múru pred týmto svetom. Nuž, a tieto fakty samozrejme zapôsobili aj na zbytok môjho života. Moje známky v škole sa rapídne pohoršili. Prečo? Pretože sa nedokážem sústrediť. Som už asi fakt hlúpa, ale keď sa zavriem do izby, že si idem čítať poznámky, spomeniem si na to všetko čo sa deje... a už to proste nejde... Dobre som dopadla...
Minule som čítala v nejakom úžasnom dievčenskom tuctovom časopise, že každé správne dievča má mať EMO blog. Ak bude môj život takto pokračovať, tento blog naozaj skončí ako dáke hardcore emo, takže prosím, ak sa vám bude zdať, že to už je neznesiteľné, radšej mi to napíšte do komentáru. Ďakujem.

Komentáre
ahoj:)
Ak si chces o tom porozpravat, napis mi na mail, drzim Ti palce, aby rodicia vdaka problemom medzi nimi nezabudli na to najhlavnejsie, co maju - na Teba...
dakujem
nerada spominam,
A starsi syn bol sam za rozvod, chapal, ze u nas lepsie moze byt len bez ich otca. Niekedy to proste inak nejde. Vdaka detom som nabrala silu a riesila mnohe neprijemne zalezitosti, len aby im bolo lepsie...na chlapcov som pysna, su moje vsetko, oni to vedia :)))
zavidim
.
k veci : v poslednom case som cokolvek len nie citliva a empaticka, tak bez moj s koment s patricnou rezervou . Nepripadas mi z toho jedneho clanku ako dievca, ktore potrebuje lutost ale vzpruhu. Clanok mas zaradene zle , to o com pises ani nahodou neni egoistka v akcii. Z toho co pises mas dve moznosti, riesit nieco, co nie je tvoj problem, nesposobila si ho a najskor ho v takom stave ani nezmenis , takze akurat sa mozes zdeptat a pokaslat si vztahy vsade okolo . Alebo prijmes , ze proste tvoji rodicia sa maju co ucit a mozu aj od teba. Casu je malo, puberta ti zmizne skor ako sa stihnes prebudit .Zivot si mozes spravit fasa sama nezavislo od ludi okolo . Je to tazke s rodinou ... ale to neznamena, ze musis byt nestastie .
Z vlastnej skusenosti ... nestastny clovek je odpudivy. Nemusi nutne znamenat, ze kamarati su na prd , mozno je na prd clovek a proste sa nechcu infikovat. To neznamena, ze ta maju nutne menej radi a nechcu ti rozumiet , keby si nieco zmenila.
hawk.
.
len stastie , ktore ponukas na znicenie sa da znicit.
Zacni byt egoistka broucku :)
nevykaj mi, prosim,
Skoda, ze Vasi s Vami nerozpravaju o rozpade rodiny, ja som sa snazila detom vysvetlit, preco to dalej nejde...starsi to chapal, videl,co sa deje...velmi ma to bolelo, ked som videla, ze su nestastni z prostredia, ktore u nas bolo...je rto za nami, celkom slusne sa s tym vyrovnali, moj zivot po rzovode bol len a len pre deti, chcela som im aspon trosku nahradit aj otca...nechcem, aby to vyznelo ako fraza, ale som skutocne stastna vtedy, ked su stastni oni...velmi som ich chcela, ked sa mi sen splnil, tak si ho vychutnavam, kym sa da...
Neviem, aku mas staru sestru, ale bolo by dobre, keby ste si boli oporou a skusili mamu upozornit, ze ste tu aj Vy dve, za nic nemozete a su za vas zodpovedni - obaja. Mat deti je zodpovednost na cely zivot, mali by uz prestat mysliet na seba a spamatat sa, uvedomit si, ze maju Vas a postarat sa o Vas, Vas pokoj, pohodu, rovnovahu...
*hug*
Sygon: O ano, emilie je super^^ mam ju velmi rada. Uz dlhe roky. A niektore jej euforicke texty ma casto krat donutili usmait sa
No a este k tomu: snazim sa byt egoisticka, lenze... asi som primakka... Smutni ludia su okoliu odpudivi, a to je vskutku pravda. Lenze ked sa snazim usmiat, boli to este viac... ano, je jasne, ze po case ma to vsetko prejde a bude to lepsie. dufam... len fakt, ze este sa nemam s kzm rozpravat ma naozaj mrzi. ja sa nepotrebujem rozpravat o tej situacii tu, ani o tom, co ma trapi. mne by stacilo, keby sa mam s kym o pocasi porozpravat (napriklad). chyba mi to... velmi...
a este
.
ps: teta emilie ma velmi fajn hlas, som si ju kukala na youtube , joj, uplne som sa vybudila, cely den som bola taka otapena a uz nie som :)
.
Pohadame sa a hotovo a nedovolim jej vytahovat stare veci a zase ked spravim chybu dojdem za nou :) . Ona prisla za mnohe roky zriedka, povedala som jej to raz otvorene . Bola prekvapena .