Dievča s trpiteľským pohľadom...
alebo príbeh môjho nepekného dnešného dňa...
Zápisky prostej ženy II.
Stál tam zohavený, zúbožený, ponížený, a predsa srdečne usmiaty a hlavne, živý. Moje meno vyslovili jeho suché, hladom a smädom spútané pery. Oči som mala v momente plné sĺz.
Zápisky prostej ženy I.
Zápisky som začala písať už dávno z prostého dôvodu: chcela som, aby o mne čosi ľudia vedeli. Aby vedeli čosi o situácií, a aby sa nedopustili omylov našej generácie.
Sklamal
Táto báseň sa netýka nikoho konkrétneho. Proste som mala chuť napísať presne to, čo v nej je. Takže aby sa urovnalo, a nech ju teda nik neberie osobne:)
Ako mi bolo povedané, že...
...moja existencia je prebytočná
Zväzok kľúčov a 5 dverí
alias prvý deň v práci