Paríž
sľúbila som skôr sama sebe ako ostatným, že na tomto blogu vznikne článok o našich 6tich dňoch 1500km od domova. Tu veru je:)
Tie prázdniny opäť letia
ako splašené...
Ako som sa hrala...
...na veľkú kuchárku...
Si pre mňa...
jednoducho všetko...
Spomínam
na niečo prekrásne...
Tam niekde v diaľke...
pretože ma ďalší človek sklamal... respektívum sklamala... v tomto prípade... a horké slzy zbytočne tečú po tvári, kvôli niekomu, kto za to nestojí...
Výlet na Mars
moje science-fiction kvoli povytiahnutému káblu...
Ako som včera ronila najkrajšie slzy
v celom mojom život... A pritom som sa doširoka usmievala.
Niekto tam hore ma nemá rád...
alebo... prečo vždy ja?
Časy sa menia...
ľudia tiež... alebo nie?:)
Prídu dva slniečka...
rozžiariť môj deň!
Kľudný večer
jednej upírky...
Viete čo je zajtra za deň?
NEVIETE?!!!:(
Ďakujem láska!
Táto báseň má konkrétne venovanie... napísala som ju mojej láske, lebo pre mňa robí neskutočné veci, a ani si to možno neuvedomuje! ĽÚBIM ŤA!